Výstava je zameraná na prezentáciu umeleckých bábik a medvedíkov. Popri výstave sú organizované kurzy. V tomto ruku bol vypísaný kurz Muj medvidek Teddy. Nie som si istá, ale myslím, že som sa zaradila k prvým prihlaseným. Bola som rozhodnutá svoje meniny osláviť prácou.
Týždeň pred výstavou som zažala zháňať pomôcky. Veru mala som čo robiť. Taký peán … to bolo ako lov medveďa.
Všetko má aj negatívne, aj pozitívne stránky. Popri zháňaní som zistila, že autobusová stanica v Bratislave je presťahovaná. Veľké šťastie, lebo ak by som išla na poslednú chvíľu (ako zvyknem 🙂 ) na stanicu, tak by som asi utekala za autobusom.
V piatok som deťom navarila a v sobotu skoro ráno som sa vybrala do sveta. Vzala som si aj cestovateľku Katku.
Keď došiel autobus, vybrala som si písomky ( ako správna učiteľka ), položila ich na lavičku. Pri vyberaní cestovného lístka sa písomky rozhodli popozerať si novú stanicu. A tak sa začala cesta do stovežatej.
Po príchode do Prahy som sa ubytovala v hoteli Praga 1885. Zobrala som Katku do kabelky a išli sme sa túlať. Ako prvé nás čakali nové priestory Medvedaria.
Výklad v pasáži
riaditeľka Lucka
Katka s mackom z domova
Návšteva Medvedaria bola krátka, ale milá.
Naše potulky viedli do múzea hračiek, ktoré sa nám s deťmi v lete nepodarilo nájsť. Aj tentokrát to nebolo najľahšie. Ale podarilo sa. Jednu vitrinu obsadili medvede.
Prišiel čas na to, kvoli čomu sme boli v Prahe. Návšteva výstavy bola ohromujúca. Toľko krásy na jenom mieste, toľko šikovných, šťastných ľudí, ktorí robia, to čo ich baví.
A mnoho iného. Ďalšou zastávkou bol Hamleys, kde bývajú aj Steiffaci.
To bola posledná zastávka, už len večera a spať. Ráno ma čakal intenzívny kurz.
Už pri odchode z hotela som mala pocit, že autobus o 17.00 hod., na ktorý som mala kúpený cestovný lístok od júla, nestihnem. Preto som sa ne recepcii dohodla, že sa môžem večer vrátiť. Dovolenka v práci bola dohodnutá. Len deti doma, boli to čo ma nútilo vrátiť sa ešte tento deň.
Cestou do Slovanskeho domu, kde bola výstava som našla školu, pred ktorou si cestovaťeľka Katka hneď zapózovala.
Na úvod kurzu sme dostali predpripravený balíček.
Zistila som hneď svoje nedostatky z ručného šitia. Medvedík sa vyrábal len ručne.
Čím ďalej tým viac som pociťovala, že to do piatej nemôžem mať koplet hotové. Pred piatou som si zistila odchod posledného vlaku, ten som veeeeľmi chcela kvoli deťom stihnúť. Poprosila som lektorku Marinu Dorogush, aby mi pomohla vložiť oči a že zvyšok dokončím doma. A v tom prišla na kurz nečakaná návšteva. Veru oplatilo sa zmeškať autobus.
Víkend bez mamy bol pre Sašku výzvou na tvorenie. A toto všetko ma čakalo ako darček k meninám.
Hneď ráno som sa pustila do dokončenia medvedíka. Bolo na ňom ešte dve hodiny práce.
Kým doteraz som si myslela, že 6 hodín pri šití bavlneného medvedíka je dosť, tak tento maco už mal za sebou 8 hodín práce na kurze plus príprava strihu a predšitie častí, predpoklad 2 hodiny.
Výsledok po asi 12 hodín
Čo dodať na záver?
Tento medvedík sa zaradil na najvyššie miesto v mojej zbierke. prevyšil aj Steiffakov.
Ďakujem mojím rodičom, ktorí mi umožnili toto všetko zažiť.
Vďaka lektorke Marine Dorogush, ktorá mi pomohla dostať sa do tajov tvorenia medvídka teddy.
