Z histórie

Z HISTÓRIE PLYŠOVÉHO MEDVEDÍKA

Prvý plyšový medvedík sa narodil v roku 1902 v mestečku Giengen an der Brenz.

Za zrodom plyšového medvedíka stojí krajčírka

Margarett Steiff (24. 7. 1847 – 9. 5. 1909),

neobyčajná žena, ktorá aj napriek svojmu ťažkému osudu, bola plná optimizmu.

 V útlom detstve ochrnula a bola odkázaná na invalidný vozík.

Ruky však mala zdravé a veľmi šikovné.

Hlavu plnú nápadov a tak s tetou začali šiť detské oblečenie.

V roku 1874 jej otec zariadil vlastnú pracovňu. Spolu so sestrami začali doma šiť.

Zo zarobených peňazí si kúpila šijací stroj, prvý v Giengene.

Nakoľko pravú ruku mala slabú a nevládala ňou otáčať koleso šijacieho stroja,

otec jej prispôsobil stroj tak, aby koleso poháňala ľavou rukou.

Začala šiť zo zvyškov plyšu zvieratká a dodávať ich do obchodov s lacným tovarom.

V roku 1880 ušila ihelníček v tvare sloníka, ktorý je symbolom inteligencie, sily a šťastia.

Práve sloník priniesol Margarett šťastie. V roku 1886 Margarett predala viac ako 5000 sloníkov.

Brat Fritz v roku 1890 postavil pre Margarett dom s bytom na prvom poschodí,

s malým obchodom na Margarett Steiff Straße.

Príbeh Margarete Steiffovej opísal textár Boris Filan v piesni Margareta Steiffová,

ktorú naspieval Pavol Hammel.

V roku 1902 synovec Richard Steiff navrhol medveďa „55PB“ s pohyblivými končatinami.

Charakteristickými črtami boli dlhé končatiny, malé brucho, dlhý ňufák a na chrbte hrb.

Medveď „55PB“ získal v roku 1903 na veľtrhu v Lipsku ocenenie.

„55PB“ znamená

55 – dĺžka v cm (groß)

P – plyš (Plüsch)

B – pohyblivý (beweglich)

Žiaľ, žiadny medvedík z tejto várky sa nezachoval.

Všetky medvede sa cestou do Ameriky stratili.

Dopyt po medvedíkoch skoro presiahol Margarétinu kapacitu,

a tak po niekoľkých mesiacoch musela prijať šičky,

aby splnila všetky požiadavky – vznikla továreň Steiff.

V roku 1904 navrhol Franz Steiff ochrannú známku,

ktorá bola v máji 1906 zaregistrovaná

KNOPF IM OHR – gombík v uchu.

Obsahom prvého ilustrovaného Steiff katalógu vytlačeného v roku 1892 boli okrem slonov

aj rôzne iné zvieratka: osly, ťavy, prasiatka, myši, opice a… motto:

„Pre deti je dobré len to najlepšie.“

  Chronológia firmy Steiff

1847   Narodenie Margarett Steiff.

1877    Otvorenie obchodu s odevmi v rodnom meste.       

1880   Výroba prvej plyšovej hračky – sloníka.

1886   Predaj 5170 sloníkov.

1892   Výroba bábik, väčšinou oblečených do krojov.

1902   Richard Steiff vyvíja medvedíka s kĺbmi.

1903   Predstavenie plyšového medvedíka na veľtrhu v Lipsku.

Karikatúra Berrymana prispela k reklame a firme

sa podarilo v Nemecku predať 12 000 medveďov.

1904   Franz Steiff vyvíja ochrannú známku.

1909   Smrť Margarett Steiffovej.

1980   Začiatok výroby replík pre zberateľov.

1983   Výroba mäkkého bezkĺbového medvedíka pre najmenších „Molly“.

1992   Založenie Steiff klubu.

1997   150. narodeniny Margarett Steiffovej, 1. festival v Giengene.

2005   Otvorenie Steiff múzea v Giengene.   

                                

V rovnakom období ako vytvorila prvého medvedíka Margarett Steiffová v Nemecku,

vyrobili aj prvého plyšového medvedíka Teddy Bear v New Yorku.

O jeho vzniku v Spojených štátoch amerických (USA) sa traduje niekoľko historiek, ale v každej z nich dominuje 26. prezident USA Theodore Roosevelt. Tá najpravdepodobnejšia hovorí o prezidentovej poľovačke v štáte Mississippi v novembri 1902, kde bol urovnávať konflikt týkajúci sa hraníc s Louisianou. Po neúspešnom dni, keď sa sklamanému prezidentovi nepodarilo nič uloviť, chytili jeho hostitelia čierne louisianské medvieďa, priviazali ho k stromu a ponúkli prezidentovi na zastrelenie. Prezident to odmietol vetou, ktorá sa vpísala do histórie: „Ušetrite toho medveďa!“.

Ešte v tom istom mesiaci známy politický karikaturista Clifford Berryman nakreslil do denníka Washington Post obrázok prezidenta Roosevelta, ako sa s puškou v ruke odmietavo odvracia od spútaného čierneho medvedíka a jeho bieleho väzniteľa, psovoda. Metaforický text pod kresbou bol invektívou na riešenie otázky hraničnej čiary medzi dvoma americkými štátmi: „Maľujúc čiaru v Mississippi“.

O niekoľko dní ruský židovský emigrant Morris Michtom a jeho manželka Rose, inšpirovaní karikatúrou, vyrobili hračku – mäkučkého medvedíka – a vystavili ju vo výklade svojho obchodu v newyorskom Brooklyne spolu s karikatúrou z novín. Záujem zákazníkov bol obrovský. Michtomovci si vzápätí vyžiadali od prezidenta povolenie, aby hračku mohli pomenovať po ňom a 15. februára 1903 bol plyšový medvedík na svete. Teddy (Theodore) Bear priniesol úspech obom stranám: dodnes fungujúcej firme Ideal Novelty and Toy Company, aj prezidentovi, ktorý získal účinného maskota.“ zdroj: TASR 15.2.2018

Zaujímavosťou je, že prezident súhlasil s pomenovaním Teddy, pod podmienkou,

že meno Teddy nebude registrované a všetci výrobcovia ho budú môcť používať.

Vzhľad medvedíka sa časom menil.

Staršie plyšové medvede mali väčší ňufák a menšie čelo, čím pripomínali skutočnú šelmu.

Vývojom sa ňufák skracoval, čelo sa zdvihlo a oči zväčšili.

Tieto črty sú charakteristické pre mláďatá a vzbudzujú v ľuďoch pocit roztomilosti.

Až do konca 19. storočia sa hračky prísne delili na dievčenské a chlapčenské.

Pre chlapcov boli určené hlavne drevené autíčka, vláčiky alebo lopty.

Zatiaľ čo dievčatá trávili čas s riadmi a bábikami.

Medvedík bol pôvodne navrhnutý ako „bábika“ pre chlapcov.

Podľa jednej psychologickej teórie zohral plyšový medvedík dôležitú úlohu v zmene názorov na rovnosť pohlaví u detí.

 

Hračky vyrobené na Slovensku a v Čechách

Mlaď Handlová

Výrobné družstvo Mlaď Handlová bolo založené v roku 1956. Výroba bola zameraná nielen na hračky,

ale aj na PVC výrobky, pršiplášte, vrecká, tašky na chladenie, obaly na školské zošity a rôznu elektroniku.

Ženy najradšej vyrábali plyšových medvedíkov, ktoré patrili u detí k tým najobľúbenejším.

Vyrábali aj iné zvieratká, ktoré s láskou navrhovali v oddelení vývoja hračiek.

„Nápady prichádzali aj v noci. Vtedy som vstala, odišla do kuchyne a kreslila návrh.

Najväčšiu radosť som mala pri návrhu plyšových rodiniek,

oblečenia a doplnkov pre zvieratká,“ povedala jedna z vývojarok.

Vo výrobnom družstve Mláď sa vyrábal aj maskot olympijských hier 1980 medveď Míša.

Návrh maskota vytvoril V. A. Chizhikov, známy ruský ilustrátor mnohých detských kníh.

Maskot sa vyrábal z rôznych materiálov: z gumy, dreva, plastu, ba dokonca aj ako odznak či figúrka z porcelánu.

O svojich zážitkoch z výroby a vývoja hračiek sa s nami podelili pani Helena Volfová a Alena Matovičová.

Zhodli sa v jednom, že do práce chodili s radosťou.

Neraz sa stalo, že mali aj pracovné víkendy.

Najmä ak sa blížil čas Veľtrhu spotrebného tovaru v Brne.

Hračky pred vstupom na trh, prechádzali rôznymi skúšobňami.

Prvotiny putovali do materských škôl, kde ich hodnotili deti – „úprimní kritici“.

Kládol sa dôraz nielen na bezpečnosť a kvalitu hračiek, ale aj na to,

či hračky zaujali detské oko a detskú myseľ.

Po ťažkej skúške v materskej škole museli všetky hračky navštíviť skúšobňu v Piešťanoch.

Hračky sa postupne vyvíjali, menil sa použitý materiál a stále viac a viac sa zdôrazňovala bezpečnosť.

Bývalé pracovníčky s nostalgiou sledujú život zbierky macikoviniek.

Spomínajú a pomáhajú určovať mená nielen medvedíkov ale aj iných zvieratiek,

ktoré postupne pribúdajú do zbierky.

Medzi najstaršie vyrobené zvieratko vo výrobnom družstve Mlaď patrí psík Buk,

ktorého v tom čase navrhovala pražská návrhárka.

Oči a ňufák mal vytvorené jednoducho pomocou dostupných korálok a gombíkov.

Časom ich nahradili čierne oči s bielym plastovým podkladom.

Komponenty na oči dodávalo výrobné družstvo Kveta z Nových Zámkov.

Hračky pochádzajúce z výrobného družstva Mlaď mali svoje „druhové“ mená.

Hamiro

Hračky z tohto podniku patrili desiatky rokov k najčastejším obyvateľom detských izieb

nielen v Česku ale aj na Slovensku.

Majiteľmi firmy boli manželia Pospíšilovi.

Značka Hamiro vznikla zo začiatočných písmen slov: Hamr, Miluše a Rokycany.

Výrobu začali v hámri obce Holoubkov, ktorej poctu vzdali tým, že v prvom logu firmy sa objavila holubica.

Neskôr ju nahradil medvedík.

V druhej polovici 20. storočia ukázala firma svoj potenciál výrobou bábik a plyšových hračiek.

Predchádzalo tomu obdobie výroby cínových figúrok.

Po návrate Miluše Pospíšilovej z Francúzska, kde ju zaujali rôzne bábiky a iné plyšové hračky,

sa vo firme začali vyrábať textilné hračky a hračky z plyšu a plsti.

Firma Hamiro sa síce preslávila výrobou medvedíkov, ale prvou ušitou hračkou bol plyšový zajačik.

Hamiro bolo jediným výrobcom bábik v Československu.

V hámri sa prestalo pracovať a výroba sa presťahovala do Cerhovíc

odkiaľ sa výroba v roku 1930 presunula do Rokycan.

Počas 2. svetovej vojny nastal útlm vo výrobe hračiek,

nakoľko sa firma venovala oprave vojenských uniforiem.

V roku 1948 došlo k znárodneniu firmy. Hamiro sa stalo štátnym podnikom,

ku ktorému patrilo viacero firiem v Čechách.

Po zamatovej revolúcii sláva Hamira zanikla a od roku 1994 výrobu hračiek prebrala firma Jakro s.r.o..

Koncom júna 2010 si v Příbrami výstavou pripomenuli šesťdesiate výročie založenia firmy Hamiro,

na ktorom sa zúčastnili návrhárky aj bývalí pracovníci štátneho podniku

a zaspomínali si pri zozbieraných vystavených hračkách.

Všetky hračky na fotografiách v časti Hamiro nájdete v zbierke macikoviniek.