Mnohí z vás to možno nevedia, že na jeseň 1903 vymyslela Margarett Steiffova z Giengenu plyšovévo medveďa. O tomto malom mestečku spieva aj Pavol Hammel.
Ale poďme pekne od začiatku.
Pri jednej návšteve Medvedária v Prahe, sme sa dohodli s Luckou ( majiteľkou – mamkou všetkých medveďov ), že sa pôjdeme pozrieť do kolísky plyšových medvedíkov. Nielen ich, ale aj rôznych iných plyšových hračiek.
V októbri sa na stránke Medvedária objavila informácia o organizovaní zájazdu. Neviem to presne, ale bola som určite medzi prvými prihlásenými. V práci som dostala deň voľna, zabezpečila som si ubytovanie v „našom “ hoteli. Pár dní pred výletom som zistila, že by bolo dobré zo sebou niekoho zobrať. Lepší výber, ako je moja Saška, som urobiť nemohla.
Nadišiel prípravný deň, uvarila som guľáš, napiekla lokše, ešte 10 minút pred odchodom som si zašívala vetrovku a mohli sme vyraziť do Prahy.
Na cestu s nami sa vydal aj macko cestovateľ, resp. cestovateľka Katka. Vo vlaku sme si krátili cestu hraním kariet. Tyčinky pri cestovaní nesmú chýbať.
Po príchode do Prahy sme sa ubytovali v hoteli. Keďže sme nevedeli čo nás čaká, tak sme toho veľa nenaspali. O 6.00 hod. sme vyrážali z Hlavního nádraží. Pred obedom sme dorazili do krásneho mestečka GIENGEN v Nemecku. Je to malebné mestečko plné rôznych medveďov.
Ako spieva Pavol Hammel, že je to mestečko nevľúdne, tak nás veru privítalo dáždivým počasím. Autobus nás vyložil priamo pred fabrikou Steiff, kde sa od roku 1903 vyrábajú, tvoria, ožívajú nádherné hračky.
To, čo sme tam zažili sa veru opísať nedá, to treba zažiť. Tento článok píšem po týždni a stále sa cítim ako v oblakoch. Hneď vo vchode do múzea bol postavený domček, v ktorom sa pohybovali medvedíky, ale aj iné zvieratká. Od kuchárky, cez murára, záhradkára, …
Pri zakúpení vstupenky sme dostali mini medvedíka. Vedľa pokladne bol firemný obchodík, ktorý sme na úvod nemohli obísť.
Už tu sme boli užasnutí, čo všetko Steiffaci vedia ušiť. To sme ešte nevedeli, čo nás ďalej čaká.
Pri prekročení pásky do samotnej výstavnej častí, nás najprv voviedli do pracovne Margarett Steiffovej. Pri rozprávaní príbehu začal šiť šijací stroj, pohybovali sa nite po stole, otvárali sa zásuvky, hýbal sa koberec … a my sme sedeli ako v kine s otvorenými ústami. Takto očarení sme navštívili ďalšiu miestnosť, kde boli vystavené rôzne medvede, tématický rozdelené. Jednu časť tvorilo ľadové kráľovstvo, kde boli interaktívne časti. Nooooooooooo mali sme nielen oči otvorené.
Až sme vošli do takej kruhovej časti, kde príbeh pokračoval. Nie hocijako, po chvíľke sa s nami ten kruh začal dvíhať, bol to výťah, akoby do neba. Na vrchu boli vytvorené mraky a v nich maskot medvedík s dievčatkom. Bol to moment, ktorý sa mi veľmi vryl do môjho srdiečka.
Po vystúpení z výťahu sme sa dostali do časti, kde boli chronologický zoradené medvede. Na konci expozície nás čakalo ešte jedno prekvapenie. Mohli sme nakuknúť na prácu zlatých rúk, pod ktorými vznikajú neuveriteľné kúsky plyšových hračiek.
Pre deti super šmýkľavka.
Pri výstupe z výstavnej časti, nás medvedia rodina pozývala do Bistra.
Kde ako menu pre deti kuracie nugetky v tvare, ako ináč … medveďov.
Mestečko bolo nevľúdne, ale aj napriek tomu sme sa vybrali do ulíc Giengenu. V sobotu poobede su obchody v Nemecku pozatvárané, aspoň v tých menších mestečkách, akým Giengen nepochybne je. Zavítali sme do cukrárne, kde sme ochutnali parádne vafle s malinami a kávičku. Cestou späť sme sa ešte zastavili v domčeku, kde bývala Margarett. Tam sme si doplnili zásoby medveďov. Pre Bibku samozrejme koníka.
Na záver výletu sme sa s Luckou a Vlaďkou zaregistrovali do Steiif klubu.
Spoločná foto účastnikov zájazdu.
A cesta späť.
Milým prekvapením pre mňa bolo, keď nás šofer vysadil pred hotelom. Príchod do Prahy bol v nočných hodinách. Noc po výlete sme sa vyspinkali do ružova.
Ďakujem pražskému Medvedáriu za príležitosť a krásny deň v ich spoločnosti.
